Rozprávame sa, len keď sme tu

Po pár sedeniach s manželským párom som sa opýtala: "Chcete pokračovať v stretnutiach? Už dokážete vypočuť jeden druhého."
Domnievala som sa, že keď po sebe nehádžu ostrými slovami, stačí to, aby fungovali.

Vzťahy, kde sa nakopia krivdy žijú inú realitu. Majú medzi sebou sklennú stenu - vidia cez ňu na seba, no nedokážu sa dotknúť. Riešia nákupy, krúžky a večeru. Keď príde na osobné témy, stena popraská na črepy. Nasledujú dva scenáre, črepami sa ráňajú alebo sa zo strachu z bolesti stiahnu. Zbierajú si zážitky, že to nemá cenu.

"Rozprávame sa, len keď sme tu. Vieme, ako by to dopadlo, nemáme nato energiu."

Rok na stope

Bytostne sa mi žiadalo tento rok vyjasniť moje pracovné zaradenie.
Povedať: Som toto a prestať to siahodlho vysvetľovať.

Viedla som workshopy, prednášala, podporila som rodiny v napätí a sprevádzala ľudí, ktorí hľadajú nové možnosti ako sa baviť a rozumieť si.

Prihlásila som sa na vzdelávania, pričuchla som k prostrediu terapeutického výcviku, absolvovala aktivity okolo Nenásilnej komunikácie.

Pýtala som sa ľudí, ako poriešili vlastné križovatky.

Zvažovala som či sa pustiť do knihy, ktorá dva roky čaká v šuflíku.

Vytvorila som v dvojici podporný program pre budúcich rodičov a oplakala, keď mi z neho parťák pred spustením odišiel.

Dlho trvalo, kým som si všimla, ako urputne sa snažím nájsť odpoveď. Ako na seba tlačím a vyčerpávam sa tým.

"Nechaj sa na pokoji, Jana. Buď, kde ťa aktuálne treba. Čo bude potom, bude potom.", počas roka by sa mi zišla takáto nevyžiadaná rada.
Skúšam to až posledné dni. Kúsok poodstúpiť a nechať priestor nevedeniu.

Za rok som došla na jediné, a to mi ako kotva postačí. Prioritu majú pre mňa príležitosti, kde podporím vzťahy v rodinách. Tam sa stretneme.

Čo ďalej?

Priatelia, dávam si pauzu s newslettrom a uvidím či a akú mu vrátim formu. Chcem si nateraz nechať len aktivity, kde energia prúdi obojsmerne, pošetriť. Ďakujem vyše 400 z vás, ktorých mi štatistika ukazuje, ako otvárate a (možno) čítate moje zamyslenia. Je to pekná predstava.
Ak máte chuť sa ozvať vy, urobí mi to radosť.

Pokračujem aktivitami v Inklucentre (na školách i v podpore pre rodičov), v terapeutovni/online vítam tie a tých z vás, ktorí sa vo vzťahoch trápia alebo na nich chcú pracovať. Komunikovať zostávam na instagrame (dusa.na.mieste) a na webe (www.dusanamieste.sk).

V roku 2025 som bola k dispozícii, ak na vzťahy nebolo dosť energie či priestoru na zdieľanie. "Rozprávame sa, len keď sme tu", znie mi v ušiach.
Stále neviem povedať: Som toto, ani uspokojivo popísať, čo robím.
Mení sa, že som z toho menej smutná a viac zvedavá.

Cítite aj vy, že máte v zime menej energie?
Ja to vnímam na sebe, aj na deťoch.
Prajem nám, aby sme si našli priestor aktualizovať či sme spokojné/*í, kam našu energiu dávame. Nenapíšem vám newsletter, ale sľubujem si, že budem viac v lese. A možno vám napíšem knihu.

Rok 2026, ukáž sa.
Kiež je v tebe dosť lásky, zdravia a pokoja na duši.